také čosi

Prešlo zopár rokov od poslednej návštevy traumatológie s našou svedomitou, inteligentnou dcérou, nie dosť však na to, aby som z tejto návštevy nemala traumu ja. Konečne som pochopila plne význam slova traumatológia-je odvodený od slova trauma. Psychická. Alebo naopak....Prvú návštevu traumačky po návšteve ZOO som už opísala. Leto a traumatológia-pomoc   A to dieťa podrástlo, dostalo na jedno z najelitneších osem-ročných gymnázií,. Aj keď pri jej výbere sme sa sústreďovali skôr na slová  "bilinválne" a "americkí lektori" než "evanjelické"... Zdôraňujem to pre nasledovné: pri tejto škole pôsobí úžasný spevácky zbor, a v neposlednom rade mládežnícka (cirkevná???) "organizácia"- Dorast. Moju dcéru majú v pazúroch. Viem to podľa toho, že protestovala u doktorky po rokoch "požierania" homeopatík, že ona to brať nebude, radšej antibiotiká, lebo homeopatiká - a tu neviem presne citovať, ale niečo so satanom či diablom v tele. Rozzúrilo ma to, aj som sa sťažovala, ale ako dobrá matka- dovolila som tam dcére chodiť ďalej. Neustále jej síce prízvukujem nech je v strehu a keď sa mi bude zdať že už dosť, potom jej to asi zakážem...

Nasledujúca trauma z traumatológie je tiež spojená práve s Dorastom. Každý rok organizujú týždenné stanové tábory. Deti si tam berú stany, spacáky, bibliu.... V onen rok boli na mieste, kde sa neumývali celý týždeň. Nemali totiž kde... Teda všetci okrem mojej dcéry, tá mala nútený prerušovaný pobyt. Na margo tohto cirkevného tábora- plnia sa tam úlohy typu - 24 hodín nejesť, byť priviazaný k stromu už neviem na ako dlho a prečo, nerozprávať, niečo s odvahou a behaním po lese v tme - proste nejakí cirkevní "bobríkovia", len občas trocha drastickí.... A potom prepad. O tom neskôr. Keď bola dcéra  prvý krát v tomto tábore, ponáhľala sa tak strašne obsadiť miesta v autobuse, že si v behu tresla ruku o sedadlo. Pocítila bolesť, no radosť prehlušila tú jej bolesť. A tak dorazili do tábora, kde pôsobí pán farár ako "Trojjediný"- je kuchár, farár i zdravotník v jednej osobe. Netuším na čo má a na čo nemá potrebnú kvalifikáciu- ale veď je farár, musí byť zodpovedný, plne mu dôverujem...  Tak bola moja dcéra v tábore 3 dni. Tá buchnutá spuchnutá ruka ju aj bolela. Zdravotník ju každý deň obviazal a rozviazal, sledoval ako neodpúcha a tváril sa že je všetko v poriadku. A keď pán farározdravotníkokuchár povie že v poríiadku, tak v poriadku. Aj bolesť sa jej zdala určite menšia, pokorne ju znášala ďalej. A určite sa jeho farárska časť aj pomodlila za ňu. A kuchárska časť navarila čo-to, aby zosilnela. A jeden deň tá kuchárska tretina aj priniesla tortu, len vtedy akurát moja dcéra nemohla jesť 24 hodín. Ľutovala že nemá o rok menej, to by nejedla len 12 hodín a ušla by sa jej torta. Tak tam moja dcéra robila 3 dni na tej ruke aj stojky... Neskôr som sa jej na to pýtala - to ťa nebolelo? a ona že ta aj hej....

No ale konečne k tej traumačke. Po troch dňoch pán  farározdravotníkokuchár vraví dcére, že idem do mesta, lebo mám sobáš či nejaké podobné povinnosti. Zavolaj rodičom, nech ťa vezmú na traumatológiu a potom pre teba večer prídem. Tak nám ju odovzdal. A sa šlo opäť na traumatológiu. Mala som z toho mierny mindrák. vyberú kartu, pozrú-prvý krát keď sme tam boli nás kusla fretka v ZOO- záver- nezodpovední rodičia. A teraz tam dorazíme s trojdňovou- ako vysvitlo- zlomeninou. Záver- nezodpovední rodičia. A to ani nehovorím, že som sa hanbila už len priznať ako sa to stalo. Každé normálne dieťa spadne zo stromu alebo aspoň korčuľuje keď si niečo zlomí. Nie, naše obsadzuje miesta v autobuse. Robila gymnastiku, voltíž- nič sa jej nestalo... a teraz toto.... Presviedčala som ju nech klame- nech si vymyslí nejaký normálny pád, ale nedalo sa- priznala sa ako to bolo. No nič. Dostala sádru a vraj keď nepôjde do vody a nebude robiť stojky, môže ísť späť aj do toho tábora. A to vám nehovorím o tej slovnej výmene, ktorú sme potom mali, lebo ona chce a chce ísť späť... Hladovať. Nechať sa priviazať k stromu.... No ale najhlučnejšia slovná výmena bola o tom, že jej vravím- umy si vlasy, vyzeráš hrozne. A ona že nie a nie, lebo ostatní sa tiež nebudú týždeň kúpať, nechce byť iná.... Hrozilo že dieťa zbijem 1.krát v živote. Keď pochopila že inak ju späť nepustím, tak sa okúpala, umyla si vlasy.... A napodiv vyzerala celkom šťastne. Aj ja.

Ale tu sa náš príbeh s traumačkou a nezodpovednými rodičmi neskončil. Dcéra sa vrátila s pánom farározdravotníkokuchárom do tábora, kde v ten večer mali prepad. Prepad znamená doslovne prepad- vybraná skupina prepadne ostatných, vytiahne ich zo stanu v spánku a hodí do bazéna. Vytiahne rozumej doslovne, tento rok jej potrhali komplet vetrovku keď ju ťahali za rukáv po dvore.... Takže ešte v ten večer mala moja dcéra, ktorá sa mohla vrátiť do tábora pod podmienkou že si sádru nenamočí, prepadnutú svoju hmotnú podstatu a celú hodenú do bazéna, samozrejme vrátane čerstvo zasádrovanej ruky. A tak ďalšie 4 dni bola v tábore s rozmočenou a po táborácky spevnenou sádrou... Keď sa vrátila, vyšla s pravdou von.... Sádra lingala, smrdela, neviem na čo ju tam vôbec mala. Tak späť na traumačku. Reku- najprv sme prišli s úrazom o 3 dni, teraz prídeme s rozpadnutou, smradľavou sádrou o 4 dni.... Ja byť doktor- udám sa ako krkavčia mať! Našťastie, bol tam mladý doktor ktorý nás potrestal tým, že tú smradľavú sádru nedal dole ale iba ju nechal docapkať, bolo z toho nádherné smradľavé umelecké dielo- asi tým chcel naznačiť že s takouto sádrou ju už hádam nikde nevezmú, každý normálny človek sa jej bude vyhýbať....

Takže pre toto mám teraz taký strach, ved dieťa je v Írsku u rodiny kde majú na dvore trampolínu a -až sa to bojím vysloviť- majú strýka farára. Ostáva mi dúfať, že nevie variť a hlavne- nemá aj zdravotnícky kurz....