také čosi

Pre istotu a hlavne aby ste boli v obraze- mám dve dcéry. Tá staršia je svedomitá, inteligentná, tá menšia mala byť chlapec. A akoby to vedela, tak sa aj správa. Chudinka - keď sa narodila, mali sme pripravené iba chlapčenské mená. Tak každé dieťa malo na ruke fixou napísané svoje meno, moje malo 5 dní na ruke "dievča". Bolo to zábavné keď ich nosili dojčiť a rozdávali- že "Zuzka, Ferko, Dievča...."

Ale chcela som o traumatológii. Tá staršia a zodpovednejšia je v Írsku. U rodiny. To by bolo v poriadku. Tá rodina má na dvore trampolínu. Aj to by bolo v poriadku. Keby na nej neskákala moja dcéra.... To nemusí byť v poriadku. Ona totiž má už záznamy na traumačke a vždy "originálne".

Úplne prvý záznam má spred rokov. Začalo to úplne nevinnou návštveou ZOO. Tentokrát sme tam ale nešli kŕmiť zvieratká ako to robievame obyčajne- šli sme pozrieť ako vyzarajú fretky. Môj manžel totiž mal "fretkovské " obdobie a tvrdil deťom, že budeme mať doma presne toto zviera a žiadne iné. Ja som bola rázne proti- nevedela som si predstaviť ako vysvetlíme našej mačke príchod ďalšej zdomácnelej šelmy... Prišli sme do ZOO a mali smolu- fretky boli ukryté. Tak sme sa tam celý deň motkali, manžel popíjal pivečko, hrali sme sa na ihrisku, až sme zabudli že sme sa vlastne prišli pozrieť ako fretka vyzerá. Dcéra nezabudla. Pri odchode zbehla dolu briežkom skontrolovať či sa neobjavili. Tu sme ju stratili z dohľadu na dlhšiu dobu. Ako si tak kráčame, hovoríme si- aké čudnú zvuky. Pripisovali sme ich nejakému zvláštnemu druhu zvieraťa. Patrili ale nášmu zvieraťu- pardón, dieťaťu. Ona totiž pribehla ku klietke, kde už čupeli nejaké deti a sledovali ako fretky papkajú. Moje dieťa- v presvedčení že je to domáce zviera, niečo ako mačka, (veď inak by ho predsa ocko nechcel) - strčila dnu prsty a chcela ju pohladkať. A tá sa zakusila. A nepustila. A držala a ťahala dovnútra..... Pre dcéru to musela byť večnosť kým manžel dobehol, nevedel dlho vyslobodiť jej prsty.... Podarilo sa. Utekali sme na vrátnicu, krv sa liala.... Dožadovala som sa lekárskeho ošetrenia. Vraj je pred záverečnou, veterinár je už preč. Pohádali sme sa a šli na traumačku.

Už v čakárni sme stretli suseda- prednostu z urológie, že čo tu robíme- reku kusla nás v ZOO fretka. Čo je to? Vysvetlili sme, bolo mu smiešno... Ktovie prečo. Konečne sme sa dostali na rad. Tam opäť nekonečné vysetľovanie- kde sme boli, prečo tam pchala prsty , ako tá fretka vyzerá, či je to mäsožravec..... Na margo toho všetkého- moja dcéra mala asi 7 rokov, ten prst jej "pitvali", lebo sa chceli presvedčiť či tam nemá nejakú špinku, preplachovali dezinfekciou, dieťa plakalo a z jej úst vychádzali nezvyčajné slová " bože pomôž, bože kde si keď ťa potrebujem...". Lekári pozerali na mňa dosť vyjavene , ja som plakala ani neviem či od "spolubolesti" či ma tak bolelo to jej zúfalstvo, či to bol smiechoplač, lebo tie slová vyzneli z úst 7 ročnej dosť smiešne....

No a takto sme traumatológiu navštevovali každý deň, sledovali ju. A nielen tam. Museli sme ísť aj na infekčné. Ako sa to stalo, čo je to tá fretka.... Tie isté trápne otázky dookola. Musela som ísť aj do ZOO pre potvrdenie o zdravotnom stave fretiek.  Tu vedeli, čo je fretka za zviera. Ale nevedeli pochopiť, čo tam moje dieť robilo. Tak sme zaplatili pokutu. A keďže jedna fretka mala malé fretky, a tie boli práve 2 dni pred prvým očkovaním, a keďže som nevedela jednoznačne potvrdiť ktorá že to kusla moje dieťa, museli chudák zvieratá do karantény. A musel prísť veterinár a sledovať ich . Aj toho sme museli zaplatiť.

Na záver- príspevok sa mi akosi natiahol, o ďalšej návšteve traumatológie nabudúce.... ešte niečo k tejto- prosím vás, rozširujte kade chodíte, že v ZOO sa nemajú pchať prsty do klietky! A fretka je naozaj šelma! Ďakujem.