také čosi

Rada chodím na trh. Na zeleninlu. Aj ovocie. Občas s jasným cieľom, občas iba tak. Ráno vstanem a mám nutkanie tam ísť. Asi pre atmosféru. Úprimne, kedysi bola lepšia "atmosférovejšia" atmosféra. Predávali tetušky, mali kydle, dalo sa dobre zjednávať. A hovorili nárečím ktorému som nerozumela tak som sa aj bavila.Raz ma jedna krásne obabrala. mala pažítku. Zväzok po 3 korunky. Vravím dajte jeden. ukecala ma na 2. Keď som platila, vraví, vežnice všicke 3, dám po dzešec korun. Tak mi treba. Chcela som pomôcť a vidina zisku riadila moje činy- vybrala som z peňaženky desiatku, zaplatila a šla. A moja vidina sa zrazu rozplynula a zostala som sama s realitou, troma zväzkami pažítky a obabraná o korunu. Ta aj tak sa dá zjednať....

Teraz keď idete na trh, minimálne 5 indivíduí, takých rovnakých ako by ich jedna mater mala, vás osloví- cigarety? Ja im slušne odvrknem, že nie, ďakujem. sama neviem prečo im vôbec odpovedám- asi kvôli starým zvykom, že na trhu sa každý s každým rozpráva....

Potom prejdem ďalej a tam strážcovia zákona vysvetľujeú babičke, čo natrhala kvietky v záhradke, že nemôže predávať na ulici  len tak, že si dá kvietky na zem. Musí mať zaplatený stôl. Veru, riadne by ošklabala tento štát- to by bol daňový únik jak hrom!  Prejdem sa, keď sa vraciam, strážcovia zákona , v tesnej blízkosti tých slušných od tej jednej matere, zasa chcú vyrúbať akúsi pokutu či čo. vysvetľujú , že nech každý ukáže svoje debničky a kto koľko má, lebo tu predávajú dvaja na jednom stole a to vraj tiež nie je v poriadku. Vzhľadom k tomu, že cigaretoví šepkári stoja v tesnej blízkosti, mi to  veľmi nejde do hlavy. Tak ako že to je? Babička nemôže predávať na zemi aby neošklbala štát, dvaja predávajúci za jedným stolom sa nemôžu dohodnúť tak po kamamrátsky, musí platiť každý aby neošklabal tento štát. No a títo  cigeretkoví šepkári predsa nič nemajú ani na zemi, ani na stole. A to že to majú skyté v jednom dvore, to predsa nie je trestné?!?  A možno iba si plnia títo uniformovaní svoje povinnosti presne iba a iba podľa toho, čo majú v náplni práci. Myslím že títo ráno pred akciou podpisujú reverz- niečo ako: potrestám každého kto predáva na zemi či sa delí o stôl. Nič iné si nebudem všímať, na nič iné nebudem reagovať..... Prečo si to myslím? Pred rokmi som mala krásny zážitok. Na Tescu bol z boku nový vchod. Aj východ samozrejme. Možno to bol vtedy K-markt či nejaká iná hyper-supeer obchodná sieť. Ale späť k podstate. Tieto "in-on" dvere ešte neboli automatické, boli fajne ťažké a otvárali sa smerom von. Pri nich stál taký piadimužík v uniforme, ktorý ju nosil očividene preto aby si odbúral komplexy, sledoval ktovie čo. A stál . A pozeral. Ja som sa privalila k spomínaným dverám, ruky plné práce, v každej aspoň tri igelitové ťažké práce to boli a nijako sa mi nadarilo potlačiť tie dvere aby ma vypustili. Po kratšom boji som to vzdala, oslovila pána v uniforme, "prosím vás, stalo by sa niečo keby ste mi otvorili tie dvere?" Čakala som že priskočí, pokoketujeme a tak, namiesto toho som dostala odpoveď " to nie je v mojem pracovnej náplni". Z mojích úst vyšlo nie čo ako "prosím?" , do nôh mi vošla zvláštna sila, rozkopla som (tak nežne) tie dvere , zadkom som ich vytlačila a neodpustila si poznámku: " mladý pán, toto nie je o pracovnej náplni ale o vašej inteligencii". Takže je to naozaj tak, naši uniformovaní trestajú iba a iba to, čo je v ich pracovnej náplni. To iba pre tých, ktorí by si o nich mysleli niečo zlé.

Lebo inak by som si aj ja musela myslieť že tento štát je právny iba pre niekoho , pre mnohých je zas "ten správny"....