Raz dávnejšie som šla zaparkovať do garáže auto. Manžel ma už tam čakalmi ,otvoril ho, ja som vošla. Niečo nesedelo. Niečo bolo iné. Zrazu rozjasnenie mysle- auto vošlo zľahka, nič ho vpredu nezastavilo. Spýtavý môj pohľad som zamierila na manžela- kde sú bicykle? Po dlhej minúte ticha (asi na pamiatku padlým bickošom) vyšlo z môjho manžela- bicykle! Ja som vedel že tu niečo chýba! ´Ano, vykradli nás. Reakcia- okamžite dáme do bytu poplašné zariadenie!
Tak nastúpili muži v modrom. Vravíme, ale my máme mačku. Oni- v poriadku, prinesieme poplašné ktoré je určené do takého bytu. Namontovali. Vyskúšali. Vysvetlili. Zˇe to je do bytov so psami, hovorili niečo s kilami a výškou. A my na to- ale mačka nie je pes, mačka skáče. Nasledujúca polhodina vyzerala asi takto: bolo treba vytiahnuť mačku spod postele lebo sa bála návštevy, zapnúť poplašné- nehýbať sa a - hodiť mačku nech plachtí vzduchom. Chudák mačka.... A potom zas- vytiahnuť , zapnúť, hodiť..... Ale stálo to za to- bola zábava.... To sme netušili ako sa nám mačka pomstí.
Prešli roky. Sme doma, mačky už máme dve. Tá lietajúca má práve ruju. Manžel si šiel zapáliť na balkon a poplašné začalo vystrájať. Niečo sme postískali. Prestalo. Manžel sa vracia z balk´ona- zasa tie varovné zvuky. Trvalo pol dňa, kým sme zitili že je aktivovaný iba senzor v obývačke. Reakcia- prevesila som cez prvé tričko ktoré mi prišlo pod ruku. A ostalo tam. Asi pol roka. Pripomenuli nám ho iba známi- aj to len tí odvážnejší... Lebo mnohí sa neodvážili spýtať prečo v kúte hore visí "dekoratívne" moje staré tričko.
A vysvetlenie- kto už videl mačku v ruji, vie, že robí všelijaké čudné veci (a to ani nehovorím a zvukoch). Tak táto naša stála na dvoch a hlavou sa obtierala o systém poplašného zariadenia. Inteligentná - zadk´odovala iba obývačku- asi ju chcela pre seba.
Komentáre
veru,mačka v ruji
MOP
asi jej
a to som si nevšimol
ťažko si zvykáme,