také čosi

Ak si myslíte že budem písať o zázračnom palci typu ET - ste na omyle. Nie je záračný (vie však zázračne naštvať a zázračne rozveseliť), je na nohe, je obrovský a vyzerá- ako ET-ho (žiaľ) hlava. Z podhľadu. Teda ako ET hlava z podhľadu môjho palca. No chápete , nie?

Prvé vážnejšie nedorozumenie s onou časťou môjho tela - konkretizujem- 2. palcom na nohách, som mala v detstve.  Peniažkov sme nemali nazvyš, sandálky akosi rástli s nami- aspoň tak 2-3 roky sa nás o tom rodičia snažili presvedčiť. Mňa určite aj 4. No a pravdepodobne na ten 4. rok to prepuklo. Sandále malé, palce trčali vpredu- ale komu by to vadilo? Ani mne nie, pokiaľ by som sa nebola rozbehla kamsi s kamarátmi a - zašľapla som si vlastný, dlhý, ET palec. Vtedy som to ešte netušila že ho mám, dokonca ani Speilberg netušil že nejaký ET je, leda ak vzal inšpiráciu práve tu... Proste a jednoducho- prišľapla som si ten palec nešťastný, on sa natiahol. Ten kĺb pod Et- ho hlavou akoby vyskočil z miesta, mňa to neskutočne zabolelo čo samozrejme sprevádzali hlasné zvuky vycházajúce z mojich úst.  Všetci sa zišli a namiesto toho aby ma ratovali iba konštatovali že mám obrí palec. Od tejto chvíle som si ho začala všímať. Občas ma dojímal až k slzám. Potom mi niekto vysvtelil že je to už druhé znamenie že budem dlho žiť - vraj to je znak toho že budem vdova... o tom prvom znaku nabudúce....

To malo za následok, že som dlho nechela mať frajera, dokonca ani v desiatich rokoch rokoch! Hádam k tomu prispelo aj to, že som mala  "kamaráta"  v škôlke v poslednej triede, ktorý so mnou na rozlúčkovom karnevale chcel stále tancovať , bol poľovník, ja ľudová tanečnica.  Po nástupe do školy som sa dozvedela že ho zrazila električka a zomrel.  

Ale dosť smutných zážitkov, prejdime na tie veselšie. Napriek všetkým predpovediam z čiernej mágie som si našla manžela a vzali sme sa. Hneď som mu uzarvela fajnú životnú poistku.... No a aj s ním chodievame na stretnutia z mojej vyšky, ktorého sa zúťčastňuje aj nemenovaný A..n, ktorý kypí humorom(občas možno až veľmi) . Raz pri ohni v noci sa zadíval na moje nohy ktoré som si ohrievala pri plameňoch. A už to bolo tam. Hihi, haha, to čo máš? Volajte sanitku, dostal som infarkt...Fuj jak som sa zľakol.... ET pri ohni.....A začal rozpitvávať môj palec. Bral ho do ruky, naťahoval, vtipkoval, ukazoval....  O kamarátovi A....vi treba vedieť okrem iného jedno - keď začne tému ktorá mu pripadá smiešna- nepopustí, melie ju dookola, prifarbuje a aj po rokoch ju dokáže okoreniť nejakou vhodnou- občas aj menej vhodnou poznámkou. Tak dostal môj palec meno- ET. Chudák tým, že je dlhší ako má byť a že som v "mládí" nosila špicaté topánky kde sa nezmestil, je už naozaj deformovaný a ET-ho hlava je naozaj realistická....

No a pred rokom som sa zúčastnila školenia, kde v 1. noc bola pred spaním neopakovateľná dobrá nálada. Poznáte tú atmošku- smejete sa aj z muchy čo preletí. No a my sme si rozprávali trapasy, jedna ako skosila strom keď z neho spadla, druhá ako narazil jej syn hlavou do lampy a namiesto toho aby ho ratovali sa hádal každý s každým...a ja som porozprávala príhodu o tom, ako som si zašľapla a natiahla Et palec. Ono celé to už vyzeralo že sa pretekáme kto povie väčšiu "hovadinu" , neskutočne sme sa smiali . Ušlo nám však, že sú 2-3 hodiny nad ránom a ostatní spia. Teda- mysleli sme si to.  Ráno pri raňajkách bol všeobecný kľud, hlavne keď sme vošli do miestnosti. Treba podotknúť že asi polovicu sme vôbec nepoznali. A presne tí zmĺkli, čudne na nás zazerali a mali priblblé úsmevy na tvárach. Niektorí zasa kruhy pod očami, tí sa nám páčili- ladili sme.  Pri raňajkách nám však neušiel pozornosti ich pohľad, až to niekto od vedľajšieho stola nevydržl a spýtal sa- to ktorá má toten palec jak ET? No jasné, v noci cez preglejkové steny všetko počuť, vysvitlo že nikto nespal kvôli nám ale vrak sme rozprávali také dobré príhody že nás nikto neprišiel upozorniť.

Takže na záver- áno, mám 2 palce veľké a pre´trčajúce, vyzerajú ako hlava ET-ho- ale skúste s ním žiť!! V lodičkách!!!

Na tomto všetkom je nasmutnejšie to, že manželovu životnú poistku sme zrušili z rodinných ( či skôr nerozumných finančných) dôvodov, a palec rastie a rastie.....